Ruku na srdce!

 „Ty si dal svoju mamu do „starobinca“? Veď je vás doma toľko, to sa nik nemohol   o ňu postarať???“

Stretli ste sa už niekedy s touto výčitkou? Ak ste svojho blízkeho zverili do rúk odborníkov a umiestnili ho do zariadenia pre seniorov, tak bez pochýb. Je na dennom poriadku, že sa pri výkone nášho povolania stretávame s touto dilemou blízkych. Dať, či nedať ... (otázka bytia).

Čo povedia na to susedia? Je to hriech? Zvládneme to doma... možno?! Čo ak si to potom budeme vyčítať? A čo na to mama? Zvykne si? Prečo? ... A prečo nie!

Ak sa na túto životnú dilemu pozrieme našimi očami, v žiadnom prípade nemôžeme vravieť o „odložení“ starenky, starčeka do „starobinca“, do zariadenia, aké si pamätáme z minulosti, kde pohľad na zúbožených starčekov pichal pri srdci a čakanie na smrť bolo cítiť všade vo vzduchu.

Dnes, v 21. storočí, keď pokroky sú na každom kroku, by bolo hriechom nechať si svojho blízkeho doma, postarať sa mu o jedlo, pitie, čistú bielizeň ... ale naozaj to stačí??? Základné potreby sú dôležité, ale nestačia...
 

Dokážete si v tejto uponáhľanej dobe, keď nikto nič nestíha, nájsť každý deň toľko času, aby ste si mohli k mamke, ockovi sadnúť, zaspievať si obľúbenú pesničku, prečítať knihu o tradíciách, pozrieť si fotografie z minulosti a pripomenúť si „kto je kto“, zasadiť semienka, ktoré pred očami klíčia a neskôr s radosťou pozbierať úrodu, pomodliť sa každý deň Otče náš..., pripraviť si prezentáciu na tému, ktorá seniorov zaujíma, posedieť si vonku na lavičke, „priniesť“ mu domov jarmok so zmrzlinou a cukrovou vatou, burzu, majáles..., len tak porelaxovať, pomasírovať mu ubolené ruky, ktoré celý život pracovali, nohy, ktoré tisícky kilometrov nachodili, ...???

Ak ste na všetky otázky odpovedali ÁNO!, v žiadnom prípade svojho blízkeho nikam neumiestňujte, nikomu ho do rúk nezverujte!!! Je v tých najlepších rukách, vašich...!  

Ale ruku na srdce...