Počúvaj, kolega...

Opatrovateľ Peter Nemergut
s našou starenkou na motorke

Vieš prečo si nešťastný? Vieš... Tak to, prosím, RIEŠ !
Ak spadneš na úplne dno, tak tam nezostaň, ale urob veľkú vec : porozumej sám sebe a urob niečo odvážne, ver si a pôjde to...

Keď si na tom dne , sú iba dve možnosti buď sa vzdať , alebo odraziť sa zo dna ku hviezdam...

Určite si vyber hviezdy. A štyri „P“.

Pokoru, pozitivitu, perspektívu, poloplný a nie poloprázdny pohár.

Máme jedno z najťažších povolaní? Poslanie?  Nie aj áno. Je to iba o postoji. Verte či nie, mňa moja práca baví...posúva má smerom hore a tam chcem ťahať aj iných.

Smrť môže byť oslavou života. Môže byť vykúpením, môže spájať rozhádané strany.

Pochopil som že v našej práci žiadne konce nie sú. Stále kráčame vpred a obzeráme sa späť, len aby sme sa poučili. To nás robí profesionálmi,  hrdinami obyčajných dní a nocí. Sme zrodení z pokory, tvrdej práce a najdôležitejšieho čo máme : Ľ U D S K O S T I.

Od najvyššej inštancie, po najmladšieho brigádnika.

Preto vyhrávame, nebojíme sa povedať svoj názor a druhá strana nás akceptuje.

Preto sa nebojíme vziať našu starenku na motorku.

Lebo je to človek a nie číslo. Ona nám verí a robí dobre, nám radí rozum i srdce.

Ostane, aj vďaka nám, navždy mladá.... forever young.   ...... Čítajte z jej očí...