Spomienka na starenku v nemocnici

Zuzana Fabianová

Generálna manažérka komplexu organizácií a služieb
TOP manažér kvality 2015
Ošetrovateľské centrum / Ošetrovateľské centrum, s.r.o.
Zariadenie sociálnych služieb Slnečný dom, n.o.

View Comments

Jeseň, 1990 Na kovovej posteli, v izbe páchnucej dezinfekciou a zvratkami ležala starenka. Kvôli odumierajúcej končatine bolo jej telo ohrozené otravou krvi. Nechápala presne, čo jej je. Lekári spomínali , že noha musí ísť preč, inak ... Zoslabnutá, ubolená a zmätená cítila, že ju už nič dobré nečaká. Dušu jej ovládla osamelosť, tá najväčšia v doterajšom živote. Vtom zbadala to mladučké dievča v uniforme. Stálo pri dverách, akési prichudé, privysoké, no pohľad malo milý, láskavý. Akoby vyšlo slnko... Pristúpilo k nej a pohladilo ju, po tvári , po ramene. Starenka sa rozplakala, ako malé dieťa.

Do izby vletelo sedem bielych plášťov. Dievča pustilo starenkinu ruku a vydesene odskočilo. Sedem zachmúrených tvárí sa pristavilo pri starenke.

„Tak čo, dáte si ju odrezať?“ životne dôležitá otázka preťala vzduch.

„Nie , ...“ zašepkala starenka, a chcela ešte čosi povedať, vysvetliť, no nestihla ... Plášťov už nebolo. Bolo rozhodnuté. O živote a smrti, o beznádejnom umieraní zaživa, v krutých bolestiach , na kovovej posteli, v nemocnici.

V rohu izby ostalo stáť dievča s rozbúchaným srdcom.

Ďalšie články od blogera:
Zuzana Fabianová

Zuzana Fabianová

Ťaháčik pre profesionálnych opatrovateľov i rodinu

Zuzana Fabianová

Sestry, inovujme svet , v ktorom slúžime a kraľujme v ňom s gráciou !

Zuzana Fabianová

Sestry v dlhodobej starostlivosti, bojujme predovšetkým o život !

Zuzana Fabianová

Sestry môžu dlhodobo chorým odovzdať to, čo nedokáže nikto iný

Zuzana Fabianová

Prichádza nový manuál Vitaj kolega!

Zuzana Fabianová