Ošetrovateľka dlhodobo chorých: Príbuzní akoby čakali, až sa niečo stane
Zuzana Fabianová
Generálna manažérka komplexu organizácií a služieb
TOP manažér kvality 2015
Ošetrovateľské centrum / Ošetrovateľské centrum, s.r.o.
Zariadenie sociálnych služieb Slnečný dom, n.o.
27. nov 2018 o 15:41 ZUZANA MATKOVSKÁ
Zuzana Fabiánová spoluzaložila prvý dom ošetrovateľskej starostlivosti na Slovensku a zariadenie sociálnych služieb. Je garantom prípravy štandardných diagnostických a terapeutických postupov v oblasti poskytovania ošetrovateľskej v oblasti dlhodobej starostlivosti. Skúsenosti, ktoré získala aj v zahraničí sa snaží vložiť aj do štátnej legislatívy. Za jej odbornú činnosť a ľudský prístup získala od pacientských organizácií ocenenie Moja sestra 2018.(Zdroj: Archív SME)Aké sú varovné znamenia, ktoré si môže na seniorovi všimnúť blízky, a pomôžu mu zvážiť čo ešte vrámci starostlivosti zvládne a čo už nie?
„Škála symptómov je veľmi zložitá, preto je vždy dobré radiť sa s odborníkmi v okolí. Môže sa stať, že človek je do vysokého veku dlhodobo stabilizovaný a funkčný. No v relatívne krátkej dobe dôjde k takému zhoršeniu jeho zdravotného stavu, že potrebuje sociálnu pomoc, ale aj komplexný manažment zdravia. Ak sa rodina dlhodobo chorého ocitne odrazu v situácii, keď pacient potrebuje intenzívnu starostlivosť - napríklad po náhlej mozgovej cievnej príhode, alebo akútnom zhoršení demencie - tak bývajú veľmi zaskočení, že po pár dňoch pobytu v nemocnici im pacienta vracajú domov. V rodine sú obyčajne zamestnaní ľudia, ktorí sú vyťažení na sto percent. Prichádza kopec otázok, nevedia si poradiť, hoci by svojmu blízkemu chceli pomôcť najlepšie, ako vedia.“
Čo mám robiť, ak sa ocitnem doma s blízkym, ktorý je odkázaný na moju pomoc? Existujú nejaké základné rady či pomôcky, ktoré môžu nám obom uľahčiť situáciu?
„Keď domov prijmete do starostlivosti vážne chorého seniora, je isté že budete nepripravení. Neviete čo a ako, čo by ste mohli, aké sú možnosti. Práve preto sme už štvrtýkrát vytvorili Senior boxy - špeciálne balíčky, ktoré vzdelávajú blízkych a obsahujú potreby pre pacientov. Čo si treba všímať a vedieť zistíte z priloženého kontrolného listu. Je na ňom séria otázok, ktoré si príbuzný-laik môže prejsť a vďaka tomu zistí, či nezabudol na niektorý z dôležitých aspektov starostlivosti.“
Aké kontrolné otázky tam môžeme nájsť?
„Napríklad či je blízky dostatočne aktivizovaný, či je chránený pred infekciou, či má
primeraný príjem tekutín, či užíva lieky podľa posledného predpisu od lekára, či má pravidelnú stolicu. Niektoré otázky znejú elementárne, ale pre starého chorého človeka sú to veľmi dôležité veci. Naša skúsenosť je, že príbuzní sa snažia, ale stále im unikajú niektoré veľmi dôležité stránky starostlivosti. Preto nám prišlo veľmi vhodné dať im do rúk zoznam, ktorý si môžu odškrtávať a kontrolovať aj keď na seba prevezmú bremeno dlhodobej starostlivosti.“
Je bežné, že si ľudia na dlhodobú starostlivosť trúfnu?
„Robí to veľa ľudí a je to nesmierne ťažké. Veľmi si ich vážime. Aj keď je pacient bezvládny, vezmú si ho a starajú sa oňho aj 24 hodín denne. Niekedy sa strieda celá rodina, niekedy to je na jednom či dvoch ľuďoch. Otvorene však poviem, nedá sa to takto dlhodobo ťahať bez toho, aby sa potom z toho, kto sa stará, nestal tiež pacient hodný ošetrovania.“
Na koho by sa teda mali blízki obrátiť? Ako sa zorientovať?
„Veľmi by som odporúčala pomoc agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti - ADOS. V každom meste ich pôsobí hneď niekoľko, prevádzkujeme ju aj my. V mnohých mestách pôsobia aj mobilné hospice. Je to prvé miesto, na ktoré sa obrátiť, ak cítim a vidím, že môj príbuzní nevládze, starne a je na pomoci závislý. Mám skúsenosť, že sestry vedia poskytnúť veľmi praktické rady. Nie len čo sa týka zdravotnej starostlivosti, ale vedia nasmerovať aj pri výbere vhodnej sociálnej služby. Ak starostlivosť presahuje potrebu viac ako niekoľko hodín denne - čiže viac ako dve hodiny až nepretržite - v tom prípade je rozumné obrátiť sa na niektorý z domov ošetrovateľskej starostlivosti. Na Slovensku je ich, žiaľ, iba zopár. Existuje tiež škála sociálnych služieb, no tie nezabezpečujú komplexný ošetrovateľský manažment.“
Čo znamená, že chýba ošetrovateľský manažment?
„V zariadeniach sociálnych služieb, ktorých sú na Slovensku tisícky a majú bohatú tradíciu, sa sústreďujeme iba na sociálny aspekt starostlivosti. To znamená na opatrovateľské úkony typu kŕmenie, podávanie tekutín, obliekanie, aktivizáciu pacienta, sociálnu a duchovnú starostlivosť. Samozrejme, ide o veľmi dôležité veci, no nemôžeme zabúdať, že obyčajní ľudia, ktorí sú v týchto zariadeniach sociálnych služieb, bývajú polymorbídny. To znamená, že majú nie jeden, ale zvyčajne viacero zdravotných problémov.“
Nemusí tam byť zdravotný personál?
„Predstavte si, že zákon v súčasnosti nevyžaduje, ale iba umožňuje, aby v týchto zariadeniach pôsobili aj zdravotné sestry.“
Aký je teda rozdiel medzi opatrovateľkou a sestrou?
„Opatrovateľka absolvuje mesiac dva odbornej prípravy, naučí sa teóriu a niečo z praxe. Sestra musí mať vysokoškolské vzdelanie. Vie objektívne posúdiť zdravotný stav pacienta, zaznamenať zmeny a všimnúť symptómy nových chorôb. Vie určiť kde sú riziká a pracovať s nimi. V našich centrách máme vyslovene skúsenosť, že od kvality ošetrovateľskej starostlivosti závisí nie len kvalita života, ale aj jeho samotná dĺžka. Dovolím si tvrdiť, že kde chýbajú sestry, kde chýba organizovaná ošetrovateľská starostlivosť, tam kde sú starí a dlhodobo chorí pacienti, tam smrť zavíta veľmi rýchlo a oveľa častejšie.“
Spomínali ste, že sa môžeme ísť poradiť aj do hospicu. V laických predstavách hospic neevokuje prvé miesto, kde by ste chceli radiť o milovanej osobe. Príbuzných môže odrádzať, že evokuje blízkosť smrti.
„Viete, je niekoľko druhov zariadení. Hospic je predovšetkým orientovaný na starostlivosť o terminálnych pacientov. Viacmenej sa v krátkodobom horizonte očakáva úmrtie v dôsledku ochorenia, ktoré má veľmi zlú prognózu. Existujú však aj iné miesta. Napríklad náš dom ošetrovateľskej starostlivosti alebo zariadenie sociálnych služieb, kde sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť. Môže sa pokojne stať - a aj sa to pravidelne stáva - že prijmeme pacienta, ktorý vyzerá, že už dlho žiť nebude, ale my ho po niekoľkých dňoch či týždňoch starostlivosti postavíme na nohy.“
Ako je možné, že sa človek na pokraji smrti opäť stabilizuje?
„Celé tajomstvo či zázrak spočíva v ošetrovateľskej sesterskej starostlivosti. Pacienta zahydratujeme, začneme dôsledne dodržiavať správnu výživu, dozrieme v spolupráci s lekárom na správne užívanie liečby, začneme ho aktivizovať, socializovať, v spolupráci s psychiatrom sa zameriame na psychiku, zvolíme individuálny prístup. Vďaka tomu sa môže stať, že človek, ktorý by pôvodne patril do hospicu, úplne prekvapí. Stane sa seniorom síce čiastočne imobilným, ale stabilizovaným. Pozor, to neznamená, že je zdravý. Naďalej je potrebný aktívny prístup zdravotných sestier, ktoré musia myslieť na pretrvávajúce riziká a predchádzať im.“
Veľká časť seniorov býva samostatne a je náročné skontrolovať, ako sa stravujú, či berú predpísané lieky a chodievajú k lekárom. Ako sa dá objektívne vyhodnotiť kondícia blízkeho?
„Opäť je na mieste individuálny prístup a komunikácia so sestrou z agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Poradí možnosti kontroly a upozorní na dôležité aspekty starostlivosti vo vzťahu ku diagnóze daného pacienta. Ak je to napríklad diabetik, tak je veľmi dôležité dozerať na to, aby mal pravidelný príjem stravy. Kolísavá glykémia je tak veľké riziko, že pacienta treba mať pod dozorom. Či už pri sebe alebo v ošetrovateľskom dome ošetrovateľskej starostlivosti. Človek môže byť v ohrození života v priebehu niekoľkých minút, ani si nestihne privolať pomoc. Senior vie dlho fungovať aj samostatne, s pravidelnými návštevami a rehabilitáciou. Niektorí príbuzní však robia chybu a stav podceňujú. Treba si uvedomiť, že ak má pacient demenciu a je chodiaci, môže byť nebezpečný sebe aj okoliu. Stávalo sa nám, že sme prijali pacienta do starostlivosti po tom, čo pustil plyn, alebo sa stratil a celý deň ho hľadali. Niekedy mám pocit, že príbuzní čakajú, až sa niečo stane. To je veľká chyba. Treba sa včas poradiť s odborníkmi.“
Čo ak senior odmieta opustiť svoj domov?
„Nehovorím, že proces prijatia pacienta do lôžkového zariadenia je jednoduchý a bez adaptačnej fázy. Je úplne očakávateľné, že bude prebiehať niekoľko dní či týždňov. My sa musíme veľmi snažiť, aby prebehol čo najľahšie. Môžeme ale garantovať, že ak je zariadenie kvalitné a rozvíja svoje prístupy, tak po niekoľkých mesiacoch starostlivosti ľudia, ktorí nie sú v pokročilej demencii a vedia posúdiť svoj stav, už ani nechcú ísť domov. Taký servis im nedokážu zabezpečiť ani ich príbuzní.“
Ako takýto servis vyzerá?
„Dopoludnia aktivizačný program, každý deň niečo iné. Je veselo, je tam hudba a cvičenie. Dostatok odpočinku, rehabilitácia, masáže, možnosť pobytu vonku, oveľa viac sociálnych kontaktov, než keď bol senior zavretý doma. Vždy mu niekto pomáha sa posadiť, ísť na toaletu, povozí ho. Návštevy nie sú obmedzené a príbuzní môžu byť angažovaní a urobiť to na čo sa cítia, porozprávať sa. Sama som bola prekvapená, lebo som si nikdy nemyslela, že sa nám v našej praxi podarí dosiahnuť, aby sa pacienti nepýtali domov. Mám obrovskú radosť, keď na začiatku prijmeme ťažko chorého depresívneho človeka, ktorý nás odmieta a hnevá sa na nás aj na deti, a po čase sa na nás začne usmievať, hladí nám ruku a hovorí, že by už nikdy nikam neodišiel. To je pre nás obrovská radosť a satisfakcia.“
Vykreslili ste pekný obraz. Vie si ho dovoliť aj priemerne zarábajúca rodina?
„Je to veľmi rôzne. My sme na východe Slovenska, naše ceny nie sú vysoké. Pohybujú sa okolo štyristo až päťsto eur. Nepripadá mi to tak veľa, pretože človek dostáva dôchodok, zostáva po ňom majetok a má obyčajne deti, ktoré ak sa poskladajú, tak čiastka nie je veľká za ten veľký komfort, ktorý im služba prináša. Smerom na západ ceny stúpajú, ale s nimi zvyčajne rastú aj príjmy. Trochu problém je skôr mentalita našich ľudí. Zisťovali sme, ako to je v Rakúskuči Nemecku, a tam keď človek ide do zariadenia, jeho majetok sa automaticky odovzdáva práve na účel tejto starostlivosti.“
Ako je to na Slovensku?
„U nás je to tak, že deti prekvapuje, že musia prispievať na starostlivosť o svojho rodiča alebo starého rodiča. Naopak očakávajú, že budú dediť majetok. To v zahraničí vôbec nie je štandard. Treba počítať s tým, že budeme odkázaní na pomoc. Verím, že čoskoro sa aj u nás rozvinie oblasť poisťovníctva pre prípad bezvládnosti. V princípe ale každý z našich seniorov vlastní byt alebo dom. Je preto bohato zabezpečený na to, aby mal luxusnú starostlivosť do konca života.“
PhDr. Zuzana Fabianová, MBA
Je spoluzakladateľkou a odborným garantom Domu ošetrovateľskej starostlivosti, ktorý vznikol 1. novembra 2005, ako prvý dom ošetrovateľskej starostlivosti na Slovensku. V zariadení sa snaží sa rozvíjať najoptimálnejší model komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti o dlhodobo chorých.
V roku 2011 spoluzaložila ďalšie Zariadenie sociálnych služieb - Slnečný dom, ktoré v tom istom roku získalo ocenenie predsedu Prešovského samosprávneho kraja. Ako jeho manažérka kvality sa usilovala nielen o jeho úspešnú certifikáciu, ale v roku 2014 ho priviedla k Národnej cene kvality SR, ktorú si vedenie prevzalo z rúk prezidenta Slovenskej republiky.
Je garantom prípravy štandardných diagnostických a terapeutických postupov v oblasti poskytovania ošetrovateľskej v oblasti dlhodobej starostlivosti. Spolupracuje na projekte stratégie dlhodobej starostlivosti a jej implementácie do právnych noriem. Je autorkou mnohých publikácií a odborných článkov.
Ďalšie články od blogera: Zuzana Fabianová
Posledné články všetkých blogerov:
Marianna Kličová a Štefan Šubert
Marianna Kličová a Anna Sninčáková
Marianna Kličová a Soňa Andiľová
Zuzana Fabianová a Michaela Bochinová
