Mikulášsky príbeh
Štefan Šubert
Zdravotnícky asistent
Zariadenie sociálnych služieb Slnečný dom, n.o.
Nebolo to tak dávno, keď mi niekto v práci povedal čosi v zmysle „keď budeš zlý, to zlo budeš šíriť ďalej“ a naopak „pozitívne a usmiate tváre sa "nakazia" a bude okolo viac šťastných ľudí". Čo sme v rozprávke!? Pomyslel som si. Ten deň pre mňa začal negatívne. Ako vždy mi ráno chýbala minúta, aby som bol načas pri našom firemnom aute, ktoré nás deň čo deň vozí do práce. Šofér nadšený nebol, ani posádka nie. Cítil som tak 3 percentá viny, veď to bola iba minúta... Rozhodol som sa nereagovať, na poznámky kolegov som neodpovedal. K tomuto dňu sa ešte vrátim...
Spomínam si na prvý deň v práci. Kamarátka mojej manželky nastúpila do novej práce - vraj berú aj mužov. Príď vyskúšať... Počas skúšky som mal predstavu do čoho idem, veď v zdravotníctve som už pracoval. Nikdy nezabudnem na jej slová. Buď tu ešte raz prídeš, alebo už nikdy viac... Ranná hygiena dosť nakláňala misky váh na tú druhú časť vety, no prišiel som. A som tu už 6ty rok. Kedysi som chcel veľmi navštíviť Anglicko. Bol to môj sen, učil som sa jazyk chcel som vidieť mesto, známe pamiatky, kolísku futbalu. Zrazu otázka v práci.
Jedna voľná letenka do Londýna. Štefan máte pas? O tri dni odlietate na stáž. „Dreams becames True...“ Sny sa stali skutočnosťou. Na jednej z celoslovenských konferencii, kde som mohol byť účastníkom, zaznela prednáška o našej prevádzke, a iní od fachu rozprávali, že sú radi, že existujeme, a že sme v tom, čo robíme "sci-fi" vedecko-fantastická inštitúcia. Nereálna realita! Ale robíme to my ľudia obyčajní, zanietení zdravotníci. A prečo toto všetko píšem? Chcem, aby si ľudia uvedomovali, že bez práce nie sú koláče. Len stačí vytrvať a výsledky sa dostavia. Zas ma raz jeden kolega múdrou myšlienkou prinútil zamýšľať sa nad sebou. "Človek nezreje tým čo má, ale tým čo dá..."
... a chcem dokončiť ten môj príbeh, ktorý som začal. Počas dňa som s nikým veľa nekomunikoval, bol som uzavretý a negatívny. Dokonca som to prenášal na iných! Rozprávky ale majú dobrý koniec... A Vám čo Štefan, uleteli včely? Pochopil som že nemá zmysel ďalej byť negatívny a vrátil sa k tomu, ako by to malo byť. Nasadil som si červenú čapicu „Veď je dnes Mikuláš J " a pokračoval som ako zvyčajne - s úsmevom, energiou a entuziazmom. A bolo to cítiť aj v kolektíve a medzi našimi starkými. Musím dať za pravdu našej vrchnej sestre, že zlo sa dá poraziť dobrom...buďme viac pozitívni ako negatívni... „Prepáčte, aj ja som iba človek..."
Ďalšie články od blogera: Štefan Šubert
Posledné články všetkých blogerov:
Marianna Kličová a Štefan Šubert
Marianna Kličová a Anna Sninčáková
Marianna Kličová a Soňa Andiľová
Zuzana Fabianová a Michaela Bochinová