Kráľovné veľkých skutkov
Kríž nad kríž - ľudské trápenie,
keď choroba nás skúša.
Už v detstve sme to vnímali,
chvela sa naša duša.
Pred očami nám umrela
choručká babka milá...
Vyronili sme tisíc sĺz –
preťažká, smutná chvíľa .
Azda by to tak mohlo byť,
rukami telo poliečiť,
...a tam, kde sa už nedá –
na ťažkej ceste k nebesám,
tak ako Matka Tereza,
rozdávať lásku, pomoc ,cit.
...chceli sme sa Jej podobať
a rozhodne sa pokúsiť
pomôcť dlhšie a lepšie žiť,
byť chorým ľuďom mamkami...
preto sme chceli byť sestrami.
Každý deň dobrovoľne vkročím
do sveta, v ktorom sa zatláčajú oči,
A kde sa samozrejme čaká,
že budem okamžite taká
láskavá , chytrá, pokorná i smelá,
no nikomu sa nezdá veľa,
čo uniesť môže jedna ľudská duša.
Každý deň opatrne skúšam,
nebáť sa, pevne v seba veriť,
s istotou stláčať kľučky dverí
na ceste k utrápenej duši,
pretože v sebe cítim, vidím, tuším,
že na To mám, a dozaista
prichádza so mnou nádej istá.
A niekedy sa ozaj bojím:
Čo keď v tom boji neobstojím ?
Nie, veď viem, že Ktosi mi dal silu
poraziť smrť na hodnú chvíľu,
rozdávať nádej, zo srdca a vrelo,
odvážne, hrdo, s úsmevom a smelo.
Zotrvať, byť Priateľ, ktorý neuteká,
a dívať sa Naň ako na Človeka.
A keď už sa to ozaj nedá,
Tak ruka v ruke, s rešpektom ,
doprevadiť na Ostrov Ticha...
Každý deň dobrovoľne vkročím
do sveta, v ktorom sa zatláčajú oči.
Či nepatrí mi právom obdiv?
Či nepatrí mi za to ruža?
Každý deň opatrne skúšam...
zatláčať veľké oči strachu.
Ťažké chvíle sú za nami,
tisíce pachov, obáv , smútkov
...no zostávame sestrami
s náručou plnou veľkých skutkov.
Zuzana Fabianová
