Na agresivitu pokojom

Zuzana Fabianová

Generálna manažérka komplexu organizácií a služieb
TOP manažér kvality 2015
Ošetrovateľské centrum / Ošetrovateľské centrum, s.r.o.
Zariadenie sociálnych služieb Slnečný dom, n.o.

View Comments

Poznáte to, z ničoho nič narazíte na agresívneho , nepokojného pacienta.

Existuje celá plejáda neverbálnych signálov , ktoré ohlasujú napätie až prípadnú agresivitu. Citlivá a vnímavá sestra môže riziko agresívneho chovania včas odhaliť a prispôsobiť tomu svoj prístup k pacientovi .

Určite ste sa už stretli s niektorými z príkladov významných neverbálnych prejavov:

vyhrážanie, nápadné gestá,
podupávanie, náznaky kopnutia,
uprený pohľad do očí alebo naopak nápadné vyhýbanie sa očnému kontaktu,
búchanie, či kopanie do zariadenia miestnosti, trieskanie dverami, zvieranie pästí, vedomé či nevedomé ukazovanie zaťatej päste,
agresívne grimasy, zčervenanie od zlosti alebo naopak nápadné zblednutie, zášklby, tiky, ktoré sa skôr neobjavovali),
bezcieľne prechádzanie sa sem a tam.

Vlastné poruchy správania, agitovanosť a agresivita sa najčastejšie vyskytujú v strednom štádiu, čiastočne na rozhraní stredného a ťažkého štádia demencie. V tomto období možno predpokladať agitované, prípadne agresívne správanie u viac než 80 % chorých.

Agresivita býva často spojená s nasledujúcimi klinickými stavmi:

alkohol (intoxikácia, delírium),
toxikománia (intoxikácia, vyžadovanie drog),
osobnostná porucha (explozívny, asociálny jedinec),
psychóza (mánia, paranoidná psychóza),
organické stavy (akútne stavy zmätenosti, , epilepsia, chronický etylizmus).

Súbor nasledujúcich rád sa hodí nielen profesionálom ako repete učiva zo zdravotníckych škôl ... pretože ocitnúť sa zoči – voči človeku, ktorý síce nemôže za svoj nezvládnuteľný výbuch emócií, ale je pre nás vážnym ohrozením, nie je ničím výnimočný a je dobré byť naň pripravený.

V prvom rade pokoj, ktorý z vás musí priam vyžarovať, no a v druhom zopár rád možno aj nad zlato.
Usilujte sa :

nebyť s pacientom osamote (za zatvorenými dverami),
pristupovať k pacientovi čelom,
udržiavať odstup mimo dosahu pacienta v prípade útoku,
hovoriť pokojným, vyrovnaným hlasom,
používať krátke, zrozumiteľné vety,
uistiť sa, či pacient pochopil povedané,
vyvarovať sa náhlych a nečakaných pohybov, ktoré by mohli prekvapiť pacienta a vyprovokovať útok,
nenaliehať,
nepúšťať sa do konfrontácií,
usilovať sa nájsť spoločnú reč,
vystupovať zdvorilo,
ponúkať istotu, podporu,
nikdy neklamať,
vyhovieť, ak si pacient želá lekára,
v prípade nezvládania situácie bezodkladne požiadať o pomoc kolegu,
nechať chvíľu pacienta rozprávať, v záujme zistiť, čím sa dá jeho emocionálne jednanie vysvetliť /ospravedlniť/ (pri použití otázky: „ Vidím, že ste rozčúlený. Čo sa Vám prihodilo?“
výrazne gestikulujúceho sa snažiť posadiť, vyzvať ho k pokojnému dýchaniu, pacient sa upokojí a gestikulácia bude miernejšia,
pokúsiť sa odpútať pozornosť zmenou témy rozhovoru,
pokiaľ pacient rozpráva prekotne, snažiť sa ho nasmerovať k riešeniu problému,
pokúsiť sa obnoviť pacientovu dôveru, vysvetliť jednotlivé postupy, opatrenia,
ospravedlniť sa, ak bude príčina jeho hnevu oprávnená, úprimnosť často hnev zmierni,
udržiavať priamy očný kontakt, nedvíhať obočie a nešpúliť pery.

Po zvládnutí „krízového stavu“ je samozrejme vhodné analyzovať možné príčiny výbuchu a vykonať maximálne opatrenia na to, aby sme minimalizovali riziko opakovania či dokonca rozvoja podobných situácií.